Mám kamaráta. Strašne veľmi si rozumieme. Zoznámili sme sa pred rokom na fb. Je o pár rokov mladšia. Videli sme sa raz. Ale je to strašne komplikovaná osoba. Veľa sme si o sebe povedali, keď ma niečo trápi, tak pomôže, vypočuje si ma a to isté aj naopak. Píšeme si denne. Ale….on jednoducho občas prestane úplne komunikovať. Naposledy to bolo na 4 mesiace. Vôbec nereagoval na moje správy …. jednoducho nič. Tiež som zistila, že si aj vymýšľa. Vlani mi písal úplne zdrvený, že mu zomrel kamarát. Vraj ho zrazilo auto, keď išiel na motorke. Ja sa na druhý deň zo správ dozvedela, že ho ale zrazila električka, pretože vliezol do koľají a nerozhľadel sa.
Potom sme boli dohovorení, že spolu strávime víkend. Ešte v deň príchodu mi písal, že niečo dorobí a príde a odvtedy ignor. Neozval sa skoro 2 mesiace. Stále mi píše, že ma má pod kožu, že je strašne rád, že sme sa našli. Že sme spriaznené duše. Nikoho ako on som ešte nikdy nestretla. Už niekoľkokrát som to naše „priateľstvo“ chcela ukončiť, ale nešlo to. Jednoducho si s ním fakt veľmi rozumiem. A vlastne ani neviem, čo si o ňom mám myslieť a čo mám od neho očakávať. Najviac, čo ma mrzí, je to, že sa neozval doteraz, vlastne ani doteraz neviem, čo sa stalo a prečo.
Či už sa so mnou nechce baviť (čomu neverím) alebo je v tom ešte niečo trošku iné. Sadli sme si úplne vo všetkom. Máme rovnaké názory na život, furt sme sa spolu smiali, vlastne po mojom ťažkom rozchode to bol prvý človek, ktorému som sa zverila a ktorému som dôverovala. A bola som rada, že mám niekoho, kto ma počúva, podporí ma a vypočuje. A zrazu jedno veľké nič. Neozval sa, nekomunikuje so mnou a ja som z toho čoraz viac smutná. Popravde som si ani neuvedomila, ako veľmi mi prirástol k srdcu a ako veľmi mi na ňom záleží, kým so mnou úplne neprestal komunikovať a to je asi na tom to najhoršie.
